Pravidlá baseballu

Stručné pravidlá baseballu a softballu

V baseballe a softballe hrajú proti sebe dve družstvá o deviatich hráčoch. Nehrá sa na čas, ale na "inningy" (zmeny). V baseballe je zmien je deväť, v softballe sedem. Ak je výsledok po poslednej zmene nerozhodný, pokračuje hra ďalšou zmenou, potom ďalšou, atď., pokiaľ niektoré z družstiev nezvíťazí. V baseballe a softballe sa zápas nemôže skončiť remízou. V každej zmene je vždy jedno družstvo v útoku "na pálke", druhé v obrane, "v poli", potom si úlohy vymenia.

Družstvo získava bod, ak sa jeho "hráč/bežec" ("hráč/pálkar", ktorý odpáli loptičku a zahodí pálku sa stáva bežcom" dotkne postupne prvej, druhej, tretej a domácej méty.

Pálkara sa snažia na tejto ceste zastaviť "poliari" (hráči družstva v obrane - vnútropoliari "infielderi", zadnopoliari "outfielderi") a to tým, že ho "vyautujú" (vyradia) z hry. Ak sa im to podarí, nastupuje do hry ďalší pálkar. Ak družstvo v obrane vyautuje spolu troch pálkarov (alebo bežcov), družstvá si vymenia úlohy: pálkari si vezmú rukavice, stanú sa z nich obrancovia a naopak.

Obrancovia majú na vyautovanie pálkarov množstvo spôsobov. Napríklad chytia loptičku, ktorú pálkar odpálil, priamo zo vzduchu, pred jej dopadom na zem. Pálkar preto musí odpáliť tam, kde nie sú poliari, alebo do zeme. Iný spôsob je, že loptičkou, ktorú pevne držia, sa dotknú útočníka, ktorý práve beží na ďalšiu métu. Útočník preto neriskuje a nebeží okolo štyroch mét naraz, ale počká si na niektorej z nich na odpal svojho spolupráča. Rovnako pálkara vyautujú, ak prihrajú loptičku svojmu spoluhráčovi na tú métu, na ktorú smeruje pálkar (alebo bežec), skôr ako tam tento dobehne. Pálkar preto po odpale musí bežať čo najrýchlejšie. Pálkarovi sa v skórovaní snaží zabrániť ešte jeden obranca, zo všetkých najdôležitejší. Je to "nahadzovač". Pri svojom nadhode musí trafiť do priestoru nad domácou métou, vymedzeného podpažím a kolenami pálkara (tzv. "strajkzóna"). Trafiť môže aj inde, ale len trikrát. Ak netrafí po štvrtýkrát, postupuje pálkar automaticky na prvú métu. Pre nahadzovača je najlepšie nahadzovať tak, aby pálkar loptičku poriadne neodpálil. Preto hádže nielen prudko, ale aj točene a vôbec nečakane. Ak pálkar netrafil tri správne nadhodené loptičky, je vyautovaný, a priaznivci družstva, ktoré je momentálne v obrane, jasajú. Byť dobrým nahadzovačom je nesmierne fyzicky aj psychicky náročné.

Pálkar sa všetkým uvedeným nástrahám môže vyhnúť tak, že odpáli loptičku cez celé ihrisko až za protiľahlý plot. Toto sa volá "home-run" - obeh až domov. Úspešný pálkar voľne beží cez všetky méty a trentokrát jasajú fanúšikovia družstva v útoku. Ak malo družstvo na métach nejakých bežcov, zaznamená toľko bodov, koľko bežcov tam v prípade úspešného odpalu bolo. Vďaka dobrým nahadzovačom je odpáliť "home-run" veľké umenie.

Baseball a softball sa hrá na ihrisku, rozdelenom na "vnútorné pole" (infield), "vonkajšie pole" (outfield) a "postranné územie" (foulball), ktoré je tiež súčasťou hracej plochy.

Na časo len centimetrové rozdiely v rôznej fáze hry, vzlášť na určení, či nahadzovačov nadhod šiel cez vymedzený priestor, dozerajú väčšinou dvaja až štyria rozhodcovia. Hlavný rozhodca stojí priamo za pálkarom, métoví rozhodcovia sú rozostavení vo vnútornom poli.